Velký smútok
15 rokov je dlhá doba.. aspoň tak sa to zdá, keď niekto povie: .."sú spolu už 15 rokov.." teraz mi to však príde ešte krátko.. maličko oproti tomu, koľko tých rokov ešte mohlo byť :-(
Rolko by toto leto oslávil 15. narodeniny. Bohužiaľ, už sa ich nedožije :-( Napriek veľkému smútku, ktorý vo mne jeho odchod zanechal, som nesmierne šťastná. Šťastná, pretože viem, že tam kde je teraz sa určite má skvelo a už ho nič netrápi.
Rolko bol vlastne môj prvý pes. Mali sme síce jedného psíka pred ním, ale viete, to bol taký "rodinný" pes - patril všetkým. Rolko bol pes, ktorého som si sama kúpila, vychovávala ho a cvičila a starala sa o neho. Teda aspoň zo začiatku. Potom sa karta obrátila a on sa staral o mňa - poznáte to, brával ma von, našiel mi skvelých nových kamarátov a spolu sme zažili milión veselých zážitkov:-)
Ako napríklad ten, keď sme išli na výlet v tej najväčšej snehovej metelici a spúšťali sme sa z kopca, kde nebolo ani na meter vidno.. Alebo sme išli na výlet v lete, keď bolo strašne teplo a z príjemného, tienistého lesa sme sa vracali cez rozpálené vinohrady a celú cestu sme sa pýtali, koho bol toto nápad:-))) Alebo keď sme šlapali do nejakého príšerného kopca čo nemal konca kraja a psi okolo nás len tak veselo prebehli.. Alebo keď sme išli na celodenný výlet z Koliby až kdesi nad Peknú cestu - mám to pred očami akoby to bolo len pár dní - bolo to na jar, ráno chladno, naobed strašné teplo a jedina mláka ktorú Rolly našiel aby sa schladil, bolo jedno veľké bahnovisko.. Mali ste ho vidieť ako si v ňom lebedil:-) normálne sa usmieval:-) a potom, keď sme si dali prestávku na desiatu, ľahol si, taký pekne mokrý a blatový, do starej pahreby a dokonale sa v nej "obalil".. vyzeral ako nejaký obaľovaný zákusok:-D (nebojte, kým sme prišli domov, pekne to z neho opadalo :-D )
A pamätám si ako urobil piecing nad okom jednému krásnemu čiernemu jazvečíkovi a mňa to hrozne mrzelo:-) teda, nebolo to prvé ublíženie na zdraví, čo po sebe zanechal, ale Ludvíček bol len jedno veľké dobiedzajúce, vždyveselé šteňa a na jeho pánečkovi mi ešte do dnes veľmi záleží:-) mala som obavy ako to vezme, ale nakoniec to dobre dopadlo - rana sa zašila a s jeho pánkom sme stále spolu:-))))
A zbožňovala som chvílky, keď sme išli večer do vinohradov len sami dvaja.. Bolo to skvelé, bola tma a ja som ho vôbec nevidela a predsa som vedela že je tam so mnou.. s ním som sa ničoho nebála:-D
Každú sobotu sme chodievali na cvičák. Od jeho pol roka. Spolu s Oľgou a jej Edou, ktorá je rovnako stará ako Rolko (len 2 týždne je medzi nimi rozdiel).. Tam sme sa všetci veľa naučili - bolo to najkrajšie obdobie mojej puberty (čo chcete, mala som vtedy len nejakých 15 rokov..) Ludvo nás tam preháňal hore-dole a nakoniec sa tam stmelila partia skvelých ľudí a psov a trávili sme tam veľa voľného času :-D (všelijaké opekačky, výlety a dokonca aj Silvester)
A aby sa nepovedalo, že sme sa tam chodili len flákať, výsledkom bolo, že Rolko absolvoval skúšky SVV1 a SVV2 a IPO1 v jeho prvých 4 rokoch. Celkom slušný výkon na začiatočníkov ;-)))
Aj sme celkom slušne pocestovali - chodili sme (vlakom) do Žarnovice, pomáhať do konského tábora, alebo sme išli dole do Hronoviec ku Katke (tiež vlakom) - na dovolenku:-) Alebo sme išli na westernové preteky, kdesi k Banskej Bystrici, alebo do Zvolena a bohvie ešte kde - kam nás brávala Mirka.. Alebo len tak, prejsť sa na staré letisko s Bejkou a jej Lajkou:-) Dokonca sme raz boli aj na filmovačke - kdesi v Poprade.. to nám vybavil Ludvo.. bol to zážitok, to vám poviem:-) Rolly tam mal hrať len krátku rolu, kde mal ako vyhladované psisko vytrhnúť surové mäso z ruky jednej ženy.. Točili sme a točili, ale výsledok sa moc režisérovi nepozdával, lebo Rolko si vždy bral jedlo z rúk veľmi jemno - tak som ho to celý čas učila.. (teda okrem toho, že mal zakázané brať jedlo od cudzích ľudí ).. ani neviem, prečo na tôto filmovačku vybrali zrovna nás - keď si na to takto spomínam, abosútne sme sa na túto rolu nehodili:-D a tusím to do toho filmu nakoniec ani nedali ;-)
Celý čas mi bol nablízku a boli sme nerozlučná dvojica. Z bytu sme sa prechodne presťahovali do domu a potom do nášho domčeka - a ja som videla, že sa mu to velice páči byť celý čas vonku. Chodili sme plávať do jazera a naháňať zajace na pole. Akurát s pribudajúcim vekom bolo tých útekov za zajacmi čoraz menej, až to celkom prenechal Dustinkovi a jemu stačili krátke a pokojné prechádzky..
Myslím si a vlastne dúfam, že prežil so mnou krásny život a že sa mu to páčilo rovnako ako mne. Ja som neskonale vďačná za to, že tu s nami bol tak dlho. ĎAKUJEM ROLKO, NIKDY NA TEBA NEZABUDNEME :-)
Komentáře
Přehled komentářů
ja si zasa spomínam na jednu inventúru v Luxorke, prišiel s tebou. v predajni bolo teplo a chceli sme vyvetrať. on si ľahol k dverám a ležal tam kým boli otvorené, obaja ste sa občas skontrolovali pohľadom, či je tam ten druhý a všetko bolo v poriadku. alebo keď sme boli na Kolibe a zapriahla si ho do bobov, ťahal ma, to som dovtedy ani odvtedy už nezažila...a ako mu to išlo! sranda veliká :))
vidíš, každému, kto ho poznal sa pripomenú šťastné chvíle a takto to bude stále. A aký bol, to bola tvoja veľká zásluha, že si sa mu venovala a on ti to zakaždým odplatil príjemnou spoločnosťou, to hovorí za všetko.
Budem s úsmevom spomínať a isto aj so slzičkou :) - ale to k tomu patrí.
Rolkovi (aj pre René)
(dinky, 13. 3. 2012 9:12)